Bola hlboká noc a na okraji mestečka panovalo ticho narušované iba zvukom dopadania ťažkých kvapiek dažďa na zem a okolité budovy. Jedinými svetielkami, ktoré rušili túto čiernočiernu tmu, boli veľké pouličné lampy po bokoch širokej cesty. Zrazu ticho narušil hlasný výkrik. Výkrik sa ozýval z jedného malého domu na konci hraníc mesta. To práve jedna žena prežívala ťažký pôrod. Po asi polhodine sprevádzanej ďalšími výkrikmi sa zrazu rozhostilo ticho. V tom dome sa práve jeden manželský pár tešil z novonarodeného bábätka. Prešťastná mama si vzala na ruky svoje bábätko. To sa na ňu zadívalo svojimi sýtozelenými očami a usmialo sa. Tomuto dievčatku dali meno Thysia.

Detstvo

Thysia rástla ako z vody a čoskoro si jej rodičia uvedomili, že sa budú musieť presťahovať, aby mali viac miesta. Našli si o niečo väčší domček v malej čisto čarodejníckej dedinke blízko lesa. Raz v noci sa za splnu mesiaca Thysia zatúlala do lesa. Jej rodičia si až po chvíli všimli, že už nie s nimi. So strachom v srdci sa ju vybrali hľadať do lesa, o ktorom počuli hrozivé historky od bývalých majiteľov ich terajšieho domu a vyhýbali sa mu už zďaleka. Hľadali ju hodinu, dve hodiny a nakoniec ju našli. Ležala pod stromom a ťažko dýchala. Keď k nej podišli jej mama sa skoro zosypala a jej otec od toho tiež nemal ďaleko. Oblečenie mala celé od krvi a dosekané tak veľmi, že niekoľko pásov viselo po bokoch jej tela. Ale to nebolo nič v porovnaní s tým ako vyzerala ona. Na krku a hrudi mala niekoľko dlhých a hlbokých škrabancov akoby od pazúrov. Jej mama sa okamžite vrhla ku svojej malej, sotva 6 ročnej Thysii. Ihneď ju vzali ku dedinskému lekárovi, ktorý im povedal niečo, čo im raz a navždy zmenilo život. Vysvitlo, že ju v lese napadlo s najväčšou pravdepobnosťou ani zviera, ani človek ale miešanec - vlkolak a hoci sa škrabance na tele zahoja, ona sama je odsúdená na žiť taký život ako ten čo ju nakazil , keď sa za splnu mesiaca bude meniť na nebezpečné zviera. Darmo jej rodičia plakali, modlili sa, nič nepomohlo. Museli sa s tým zmieriť. A tak ju každý mesiac pod rúškom noci, aj keď im to nebolo po chuti, odviedli do stredu lesa a priviazali okolo stromu, aby nemohla utiecť a napadnúť niekoho. No nemohli sa dívať ako zakaždým trpí, keď sa premieňa. Keďže nemohla chodiť do školy, jej rodičia najali učiteľa, ktorý chodil do ich domu a malá Thysia sa tak mohla vzdelávať.

Dospelosť


Keď mala Thysia 16 rokov, do jej života zasiahla smrť. Jej mama ochorela a aj keď sa o ňu príkladne starala aj so svojím otcom, jej mama nakoniec chorobe podľahla. Obaja to niesli veľmi ťažko a len s ťažkým srdcom ju dokázali pochovať. Jej otec to však niesol najťažšie. O pár mesiacov nato Thysiu opustil aj otec a ona ostala na svete sama. Aj keď jej ľudia v dedine pomáhali, v 17 sa rozhodla nájsť si prácu aby mohla aspoň ako tak udržiavať dom. Lenže to ešte netušila, aké bude mať pritom problémy. Keď sa jej potenciálni zamestnávatelia dozvedeli, že je vlkolak, odmietli jej dať prácu. Musela znášať rôzne posmešky a mnohí ju urážali pre to kto je. Nemala na výber. Zbalila sa a predala dom a rozhodla sa navždy odísť. Venovala posledný pohľad ich bývalému domu a smutne odkráčala. Cez deň obchádzala ďalšie miesta, kde by mohla dostať prácu, dokonca aj rôzne hostince, ale všade ju odmietali. Odmietali si na seba hodiť zodpovednosť za ňu. Čo ak by niekoho napadla?  A tak chodila len s pár vecami, ktoré si odniesla z domu, cez noc prespávala v krčmách a cez deň znova pokračovala v hľadaní. Raz v noci, už zbavená všetkých nádejí, pomalým krokom podišla ku jazeru, ktorého hladina sa leskla v mesačnom svetle a chcela si vziať život, spod plášťa vytiahla prútik po mame a namierila na si na miesto, kde mala srdce a chcela vysloviť zaklínadlo, ktoré by ju zbavilo ľútosti a zároveň zlosti, keď ju na hladine jazera čosi upútalo. Na hladine  tmavého jazera sa na vysokej skale vynímal honosný hrad. Bol to hrad školy Delarin. Pozbierala všetky svoje sily a vkročila do hradu s nádejou, že konečne nájde to, čo jej bolo toľkokrát upreté. A naozaj. Riaditeľka Delarinu bola veľmi milá a ústretová, a ona nakoniec dostala slušne platenú prácu, ktorú jej mnohí predtým jednoducho odmietali dať. Nakoniec sa do jej života vrátilo šťastie a ona znova našla zmysel života.



Galéria